Externé financovanie košických mestských častí
Samosprávne orgány ako kraj, mesto alebo aj mestské časti musia zo zákona plniť určité povinnosti. Okrem toho, môžu rozhodnúť o rozdelení financií zo svojho rozpočtu. Mestské časti majú príjmy z niektorých miestnych daní, no prevažne z príspevku mesta Košice. O jeho výške rozhodujú každoročne mestskí poslanci. Následne sa prepočíta na počet obyvateľov a z týchto financií musia pokryť výdavky na povinnosti, ktoré zo zákona vykonávať musia. Zvyšok môžu investovať do svojich priorít (detské ihriská, chodníky, zeleň a pod.). O tom, čo je priorita rozhodne vedenie úradu spolu s poslancami mestskej časti. Je to podobné ako spoločenstvo vlastníkov bytov, na ktorom sa dohodnete, čo chcete opravovať skôr (výťah, stúpačky, fasádu a pod.).
V samospráve existujú rôzne možnosti, ako dopracovať k financiám navyše. K dispozícii máme rôzne fondy a granty, ktorých je nespočetne. Pre samosprávu je to však nadpráca, nakoľko je potrebné hľadať vhodné výzvy, písať projekty a potom čakať na ich schválenie. V prípade úspechu však môže táto snaha priniesť nemalé financie pre mestskú časť, často aj v niekoľko stotisíc eur. V najbližšom období bude mať Slovenská republika k dispozícií financie z Plánu obnovy, vďaka ktorému budú môcť samosprávy čerpať vyše 4 miliardy eur! Zisťoval som, akú snahu prejavili jednotlivé mestské časti doteraz aby sme videli, čo môžeme čakať.
Otázka, ktorú som posielal všetkým mestským častiam bola: “O aké externé zdroje financovania (okrem príspevkov z Mesta Košice) sa vaša mestská časť uchádzala v jednotlivých rokoch v období 2017-2021? Prosím Vás o uvedenie názvov podaných projektov a názvu výziev, v rámci ktorých boli tieto projekty podané. Ku každému projektu uveďte akú sumu ste žiadali, aká suma vám bola poskytnutá. Pri jednotlivých projektoch uveďte, akú sumu ste pri jednotlivých projektoch nevyužili alebo vrátili. Uveďte aj to, či žiadosť bola úspešná, resp. neúspešná. Poprosím uviesť podané projekty za každý rok zvlášť s rozdelením na bežné a kapitálové výdavky.”
Všetky odpovede som sa snažil spracovať tak, aby som bol ku každej mestskej časti čo najobjektívnejší. Vyhodnocovali sme projekty od roku 2018 a z odpovedí som vynechal tie financie, ktoré boli poskytnuté za aktivačné práce, príspevok na VPP, preplatenie výdavkov za COVID, dary od fyzických osôb a príspevky za MOMky. Nezapočítal som ani projekty, ktoré v čase odpovede čakali na vyhodnotenie (boli podané a čakalo sa, či uspejú alebo nie). Niektoré mestské časti sa uchádzali aj o projekty, v ktorých žiadali financie na platy zamestnancov opatrovateľskej služby. Platy zamestnancom opatrovateľskej služby a zariadenia opatrovateľskej služby však hradí Mesto Košice. Teda všetky financie, ktoré tieto mestské časti z projektu dostanú, ušetria prostriedky mesta Košice nie mestskej časti (jedná sa o mestské časti, ktoré poskytujú opatrovateľskú službu – Sever, Západ, Juh, Dargovských hrdinov). Porovnával som iba výsledky 8 najväčších mestských častí.
Z dát, ktoré mi boli poskytnuté vyplýva, že najviac projektov podala mestská časť KVP (32), z nich 10 bolo úspešných (pričom 6 stále čaká na vyhodnotenie). Celkovo tak priniesli do rozpočtu vyše 153.000 EUR, z čoho bolo vyše 104.000 EUR určených na investičné účely (teda sa z nich financovala investícia do majetku). Výborne sa darilo aj MČ Juh, ktorá podala 18 projektov a úspešných bolo 9. Treticu najlepších v podávaní projektov uzatvára Sídlisko Ťahanovce s počtom 17 podaných projektov a celkovým čerpaním cez 130.000 EUR, z ktorých je vyše 91.000 investičných. Najviac financií však čerpala mestská časť Košice-Západ, a to vyše pol milióna eur, spolu podala 14 projektov.
Na opačnom konci rebríčka sa umiestnila mestská časť Sever, ktorá celkovo podala dva projekty, pričom jeden bol neúspešný a druhý medzi časom uspel (v celkovej výške 497.760 EUR), pričom sa jedná o projekt na platy zamestnancov opatrovateľskej služby, ktorú financuje mesto Košice, a teda následne ušetria financie mesta a nie mestskej časti. V rovnakých projektoch uspeli všetky mestské časti, ktoré majú opatrovateľskú službu. Aj v týchto prípadoch získané sumy neboli zarátané do celkovo čerpaných prostriedkov na jednotlivé projekty.
Z výsledkov je zrejmé, že niektoré mestské časti Košíc si viedli výrazne lepšie ako iné. Čoraz vyšší investičný dlh v meste je vidieť na zanedbaných cestách, chodníkoch, námestiach, fontánach či budovách. Vyčkávaním sa situácia zlepšovať nebude. Je preto nevyhnutné, aby sa aj mestské časti snažili získavať peniaze navyše oproti tomu, čo dostávajú z daní a od mesta.
Matej Kundrát.